neděle 24. března 2013

Najpresvedčivejší argument

Autor: Sleazy
Žáner: pokus o niečo veselšie
Prístupnosť: dajme tomu, že...15+
Postavy: Jann Wilde/Tommi Liimatainen
Zhrnutie: Jannov najlepší spôsob, ako dostať od Tommiho to, čo chce...
Poznámka: všetci vieme, že sa to nikdy nestalo/nestane...možno...aj keď by sme si možno želali opak :D

Dvere kancelárie pokojne pracujúceho Tommiho Liimatainena sa rozrazili a dnu vtrhla oranžovo-čierna kométa. V oboch zmysloch slova.
Závan vzduchu Tommimu odvial pár papierov zo stola a z miesta, kde kľučka dverí narazila do steny odpadol kus omietky.
"Preboha, čo sa deje?" Tommi pochytal poletujúce papiere a zamračil sa na osobu, ktorá mu práve hystericky pobehovala po kancelárii.
"Tommi! Máme poplach!"
"Prečo? Komu zase došla farba na vlasy a odmieta vyjsť z domu s odrastenými korienkami?"
Fínsky manažér znudene poskladal prsty do striešky.
"Nie, nič také! Predstav si, keď som dnes bol v Amadeovi, prišiel za mnou majiteľ a ponúkol nám vystúpenie na pozajtra večer!"
"Aha. Tak po prvé - zaujímalo by ma, čo si tam robil, keď máš sedieť doma pri čaji a liečiť sa. Takto ti ten kašeľ nikdy neprejde... A po druhé - nemohol si mi len zavolať? To si sem musel prísť a spraviť mi v kancelárii bordel ako v tanku??"
"No tak po prvé, môj zlatý, doma som sa nudil, tak som si ten čaj dal v Amadeovi - "
"A zalieval ho ginom s tonicom, čo? To nie je dobré pre tvoj hlas.."
"Neskáč mi do reči. A okrem toho, ty dobre vieš, že môj hlas nepokazí nič...."
"Jasné...lebo viac sa to už nedá..." zamrmlal Tommi, pre istotu nepozerajúc sa Jannovi do očí.
"To nebolo vtipné. Každopádne, nevolal som ti preto, lebo som si rovno prišiel po tvoj podpis za nahrávaciu spoločnosť na zmluvu o tom koncerte."
Tommiho ústa sa roztiahli v diabolskom úsmeve, až sa Jannovi zježili chĺpky na šiji.
"Takže v tom je pes zakopaný. Vieš, Jannie, nemám ani najmenšiu chuť ti to podpísať. Namiesto toho, aby si sedel doma na zadku a liečil sa, flákaš sa po baroch, piješ alkohol, vtrhneš mi do kancelárie ako veľká voda, oblečený ako keby vonku nebolo dosť hlboko pod nulou a drzo chceš povolenie na to, aby si si namáhal hrdlo spevom? Nie, nechcem mať na svedomí tvoje zdravie... "
Jann zaťal päste a fňukol: "Too-mmiiiii! Prosííím! Veď som už skoro úplne zdravý!"
"No určite."
"Fakt!" Jann potiahol nosom.
"Vidím."
"Ok. Čo za to?"
"Ja koho ma máš, Jannie? Mňa nepodplatíš..."
"Myslíš?" Jann sa zvodne - alebo si to aspoň myslel - usmial a pomalou chôdzou prešiel až k Tommimu za jeho stôl.
"Som si tým celkom istý."
"Ani keď ťa pekne poprosím?"
"Ani."
"A keď to bude na kolenách?" žmurkol Jann na svojho manažéra, pomaly klesajúc pred svojho manažéra..
"Na kolenách?" Tommi so smrťou v očiach naprázdno preglgol. Vedel až príliš dobre, kam Jann mieri.
"Mhm..." Jann sa posunul bližšie k Tommimu a roztiahol mu nohy.
"Jannie...myslím že to nie je..." Svetlovlasý muž zavrel oči a zaklonil hlavu.
"Ale áno...uvoľni sa" Jann sa usmial a jeho hlava zmizla po úrovňou stola.
"Bože...ale nemysli si, že ti to potom podpíšem..." Tommi zastonal.
"Hmpf..."
"...lebo toto je z tvojej strany podraz., Wilde.."
"Mhmmm..."
"...v podstate ma znásilňuješ..."
"Hmmm..."
"....a to kvôli tebe, takmer všetky...ach áno...kolegyne...klebetia o "mladom milencovi Tommiho Liimatainena" "
"Hmh??"
"...vážne...tvoje návštevy...rýchlejšie...sú im už podozrivé...najmä tie zvuky..."
"Mhhhh..."
"Bože...už..."
"Hmmm"
Jann nadvihol hlavu a pozrel sa Tommimu do očí: "Tak podpíšeš tú zmluvu?"
"Bože...urobím hocičo...len už...prosíím..." Tommi bol celý zadýchaný.
"Beriem ťa za slovo.."
"Jannie!!!"
O malú chvíľu sa Jannova hlava vynorila spod dosky stola a jeho manažér si zapol zips, tesne pred tým, ako vošla do kancelárie jeho sekretárka.
"Pán Liimatainen? Ste v poriadku? Ozývali sa odtiaľto zvláštne zvuky, tak som si myslela-"
"Pán Liimatainen sa má dobre, ako iste vidíte, " zaškeril sa Jann na červenajúcu sa sekretárku
´Ty dobre vieš, čo to boli za zvuky, moja,´ pomyslel si.
"Len sme tu prerokúvavali podmienky podpisu zmluvy. Našťastie už sme sa dohodli.. Môžete mi to konečne podpísať?"
"Ach, áno..." koktal Tommi, šmátrajúc po pere. "Tu to máte, pán Wilde."
"Ďakujem. Hneď už pôjdem."
"To je od vás milé, že ma necháte konečne pracovať..."
"Nebojte sa...našťastie moje presvedčovacie prostriedky sú...rýchle.." Jann schmatol zmluvu a s veselým úsmevom vybehol z dverí, zanechávajúc v kancelárii mierne naštvaného Tommiho so svojou sekretárkou, celou červenou z toho, čo práve videla.
"Slečna," obrátil sa na ňu Tommi. "Urobíte mi prosím kávu?"
"Och..áno..samozrejme," dievča s veľkou úľavou ušlo s kancelárie.
Tommi si sadol späť za stôl a upravil si nohavice. ´Len počkaj, Wilde, toto si doma ešte vybavíme!´

Žádné komentáře:

Okomentovat