Autor: Sleazy
Žáner: pokus o niečo vtipné
Pairing: nie je
Postavy: Tuomas Holopainen, Marco Hietala
Prístupnosť: hocikto
"Auuuu..."
zastonal Tuomas ležiaci na hotelovej posteli a vzápätí to oľutoval,
lebo ho z tohto - a akéhokoľvek iného - zvuku rozbolela hlava.
Popravde si celkom jasne nespomínal, kde sa nachádza a prečo práve tam. Pokúsil sa otvoriť jedno oko, ale aj tá jedna stena na ktorú dovidel sa s ním začala točiť, tak to vzdal.
"Ja som ťa varoval, Tuomas," v miestnosti sa ozval zlovestný ale povedomý mužský hlas.
"Kto-" Tuomas sa trochu posunul, aby sa mohol opýtať, že kto to je, ale keď mu jeho žalúdok pohrozil prehliadkou svojho obsahu, tak to radšej vzdal. Podarilo sa mu aspoň rozlepiť oči.
Marco, ktorý stál pred ním, vyzeral ako keby ho prešiel parný valec a natreli ho vápnom, ale narozdiel od klávesáka a frontmana Nightwish v jednej osobe sa aspoň dokázal držať na nohách.
"Vodu?" opýtal sa a dostalo sa mu odpovede v podobe odovzdaného prižmúrenia viečok.
S povzdychom zobral z nočného stolíka pohár s vodou a strčil Tuomasovi slamku do úst.
Ten vydal ston podobný vŕzganiu dverí a s vypätím všetkých síl sa potichu opýtal:
"Čo sa stalo?"
Marco sa uškrnul sa spustil: "No...po koncerte sme išli rovno do baru ako vždy. Teda, Tarja-Neviem-Sa-Baviť odišla do hotela.
Už vo dverách si objednával každému vodku a keď ju doniesli, pil si rovno z fľaše. Myslím, že barmani sa museli chytať za hlavu, lebo aj keď sa niektorý z nás dostal k poháriku, tak ten dlho nevydržal... " zasmial sa.
"Tak po hodinke si dostal záchvat hyperaktivity, vrieskal si, že chcel aby ti doniesli koncertné krídlo a začal si spievať Elvenpath v Tarjinej tónine - som si istý, že ti tú tvoju povestnú neprekonateľnú hanblivosť a fóbiu zo spievania na verejnosti už nikto neuverí." Marcov zlomyseľný úsmev sa trošku rozšíril, keď videl ako sa Tuomas snaží spracovať informácie o predošlej noci a neverí vlastným ušiam.
"Keď si otyčkoval barmana priamo cez pult a potom sa pokúsil po ňom hodiť stoličku, tak sme usúdili, že najlepšie bude sa spakovať a odísť do hotela. To sa zdalo byť trochu problém, keďže si uprostred cesty vyhlásil, že ty sa ideš ešte baviť a pokúsil si sa za jazdy vystúpiť z limuzíny. Nakoniec si zaspal Emppuovi na kolenách. Snažili sme sa ťa preniesť do izby čo najtichšie, ale prebudil si sa už pri recepcii, vytrhol si sa Jukkovi a rozbehol si sa po hoteli..."
"Preboha," zastonal Tuomas. "Neviem, či to chcem ďalej počuť..."
"Aspoň budeš mať čo rozprávať ako historku keď sa zase opiješ," zasmial sa Marco.
"Takže sme ťa spolu s recepčným naháňali po celom hoteli. Ty si nielenže vyrevúval nejaké oplzlé pesničky po chodbách, ale keď si dobehol k izbe našej divy..."
"Och bože, čo som jej spravil? Mám zase čakať urazený majestát?" Tuomas sa chytil za hlavu.
"To je slabý výraz - zazvonil si jej ako hotelová služba a keď ti otvorila - mimochodom v pyžame a s nejakým maglajzom na ksichte - z plných pľúc si zreval "SLEČNA TURUNEN? NA KTORÚ HODINU SI TO CHCETE OBJEDNAŤ TOHO SPOLOČNÍKA?" - a kým sa ťa pokúšala vytisnúť z dverí, trikrát si ju požiadal o ruku a dvakrát vyhodil zo skupiny..."
"A vy ste ma akože nezastavili?"
"A PREČO? Vieš, aká to bola sranda? Ešte aj recepčný sa z toho divadla smial."
"No... keby som si to aspoň pamätal...ale teraz len musím znášať následky..."
"To hej...počkaj keď ti príde účet z baru..."
"Nemáš pre mňa aspoň niečo pozitívne?"
"Mám. Volal tvoj brat. Konečne dokončil autoškolu."
"Wow. To by ma zaujímalo, ako sa mu to podarilo. Z tých peňazí, čo vyhodil za kurzy by už mohol mať auto so šoférom. "
"Veď hej... a mal otázku - pýtal sa či si pamätáš na to, že si mu sľúbil, že keď prejde, tak sa spolu pôjdete opiť do nemoty..."
Do perín so zúfalým zastonaním dopadla dlhovlasá hlava...
Popravde si celkom jasne nespomínal, kde sa nachádza a prečo práve tam. Pokúsil sa otvoriť jedno oko, ale aj tá jedna stena na ktorú dovidel sa s ním začala točiť, tak to vzdal.
"Ja som ťa varoval, Tuomas," v miestnosti sa ozval zlovestný ale povedomý mužský hlas.
"Kto-" Tuomas sa trochu posunul, aby sa mohol opýtať, že kto to je, ale keď mu jeho žalúdok pohrozil prehliadkou svojho obsahu, tak to radšej vzdal. Podarilo sa mu aspoň rozlepiť oči.
Marco, ktorý stál pred ním, vyzeral ako keby ho prešiel parný valec a natreli ho vápnom, ale narozdiel od klávesáka a frontmana Nightwish v jednej osobe sa aspoň dokázal držať na nohách.
"Vodu?" opýtal sa a dostalo sa mu odpovede v podobe odovzdaného prižmúrenia viečok.
S povzdychom zobral z nočného stolíka pohár s vodou a strčil Tuomasovi slamku do úst.
Ten vydal ston podobný vŕzganiu dverí a s vypätím všetkých síl sa potichu opýtal:
"Čo sa stalo?"
Marco sa uškrnul sa spustil: "No...po koncerte sme išli rovno do baru ako vždy. Teda, Tarja-Neviem-Sa-Baviť odišla do hotela.
Už vo dverách si objednával každému vodku a keď ju doniesli, pil si rovno z fľaše. Myslím, že barmani sa museli chytať za hlavu, lebo aj keď sa niektorý z nás dostal k poháriku, tak ten dlho nevydržal... " zasmial sa.
"Tak po hodinke si dostal záchvat hyperaktivity, vrieskal si, že chcel aby ti doniesli koncertné krídlo a začal si spievať Elvenpath v Tarjinej tónine - som si istý, že ti tú tvoju povestnú neprekonateľnú hanblivosť a fóbiu zo spievania na verejnosti už nikto neuverí." Marcov zlomyseľný úsmev sa trošku rozšíril, keď videl ako sa Tuomas snaží spracovať informácie o predošlej noci a neverí vlastným ušiam.
"Keď si otyčkoval barmana priamo cez pult a potom sa pokúsil po ňom hodiť stoličku, tak sme usúdili, že najlepšie bude sa spakovať a odísť do hotela. To sa zdalo byť trochu problém, keďže si uprostred cesty vyhlásil, že ty sa ideš ešte baviť a pokúsil si sa za jazdy vystúpiť z limuzíny. Nakoniec si zaspal Emppuovi na kolenách. Snažili sme sa ťa preniesť do izby čo najtichšie, ale prebudil si sa už pri recepcii, vytrhol si sa Jukkovi a rozbehol si sa po hoteli..."
"Preboha," zastonal Tuomas. "Neviem, či to chcem ďalej počuť..."
"Aspoň budeš mať čo rozprávať ako historku keď sa zase opiješ," zasmial sa Marco.
"Takže sme ťa spolu s recepčným naháňali po celom hoteli. Ty si nielenže vyrevúval nejaké oplzlé pesničky po chodbách, ale keď si dobehol k izbe našej divy..."
"Och bože, čo som jej spravil? Mám zase čakať urazený majestát?" Tuomas sa chytil za hlavu.
"To je slabý výraz - zazvonil si jej ako hotelová služba a keď ti otvorila - mimochodom v pyžame a s nejakým maglajzom na ksichte - z plných pľúc si zreval "SLEČNA TURUNEN? NA KTORÚ HODINU SI TO CHCETE OBJEDNAŤ TOHO SPOLOČNÍKA?" - a kým sa ťa pokúšala vytisnúť z dverí, trikrát si ju požiadal o ruku a dvakrát vyhodil zo skupiny..."
"A vy ste ma akože nezastavili?"
"A PREČO? Vieš, aká to bola sranda? Ešte aj recepčný sa z toho divadla smial."
"No... keby som si to aspoň pamätal...ale teraz len musím znášať následky..."
"To hej...počkaj keď ti príde účet z baru..."
"Nemáš pre mňa aspoň niečo pozitívne?"
"Mám. Volal tvoj brat. Konečne dokončil autoškolu."
"Wow. To by ma zaujímalo, ako sa mu to podarilo. Z tých peňazí, čo vyhodil za kurzy by už mohol mať auto so šoférom. "
"Veď hej... a mal otázku - pýtal sa či si pamätáš na to, že si mu sľúbil, že keď prejde, tak sa spolu pôjdete opiť do nemoty..."
Do perín so zúfalým zastonaním dopadla dlhovlasá hlava...
Žádné komentáře:
Okomentovat