pondělí 25. března 2013

Lízanka

Názov. Lízanka
Autor: Sleazy
Žáner: pokus o comedy
Pairing: JW/TL
Prístupnosť: záleží na tom??
Zhrnutie: Tommi a Jann boli nakupovať :P
Poznámka: tento oneshot vznikol ako challenge od maryssie počas jedných obzvlášť nudných cvičiek z bioly :D a thx Arvari za betaread :D

Dvere do Tommiho bytu sa otvorili a dnu vpochodovala vysoká postava v teniskách a ružových nohaviciach s vlasmi ako po zásahu elektrickým prúdom. Na prahu sa ešte otočila a zakričala do chodby paneláku: "Kde toľko trčíš??"
O pár sekúnd sa mu dostalo zadýchanej odpovede.
"Ty sa nemáš čo ozývať, Wilde. Mohol si zobrať aspoň JEDNU z tých tašiek a nie ich všetky navešať na mňa. Najmä keď nefunguje výťah a môj byt je NA SIEDMOM POSCHODÍ!!!" zarezonovalo chodbou.
"Myslím, že trochu pohybu tvojmu pivnému bruchu vôbec nezaškodí..." zamrmlal Jann.
Do dverí sa konečne dovalil Tommi ovešaný igelitkami.
"Ja nemám pivné brucho, to robí ten sveter! A zober aspoň tieto dve tašky, aby som sa mohol aspoň vyzuť!" strčil Jannovi do rúk náklad.
"No dobre," prehodil spevák a odniesol tašky do kuchyne, kde začul Tommiho hlas.
"Počkaj s tým vykladaním na mňa - tvojím systémom by som potom nikdy nič nenašiel..."
O necelú minútu sa v kuchyni zjavila blond hlava.
"Úprimne, som celkom zvedavý, čo všetko si nahádzal do vozíka, keď som sa nepozeral...Nanešťastie ťa nemôžem poslať nakupovať samého..."
"Prečo?" zamračil sa Jann.
"Lebo do praktického života si úplne nepoužiteľný.."
"PREČO??? Veď naposledy som v pohode zvládol ísť na nákup..."
"Hej. Kúpil si puding, sponky a osviežovač vzduchu..."
"A o je na tom také zlé?"
"Nič. Teda okrem toho, že som ťa poslal po chleba a toaleťák.."
"Detail.."
"A nakoniec si celý nákup zabudol v obchode..."
"DETAIL!!!"
"Ešteže ťa tam spoznala tá stará babizňa odvedľa a doniesla nám ho.."
"No vidíš," usmial sa Jann. "Dopadlo to dobre."
"Hej. Až na taký malý DETAIL," zvýšil Tommi hlas. "Že som potom musel stráviť celé popoludnie u nej na káve a vypočuť si klebety o všetkých susedoch a uhýbať pred tými jej ručiskami..."
"Veď si to prežil, tak čo?" Jann prevrátil oči.
"Chytala ma za stehno!!!"
"Ale Tommiii.. Ty to predsa máš rád.. A okrem toho, nemohlo to byť až také zlé.. "
"Nestihlo. Vyhovoril som sa na tráviace problémy a doslova zdrhol... Ale nechajme to tak. Radšej poďme vybaliť tašky. "
"Ok," Jann siahol do najbližšej igelitky.
"Tu máš."
"Akumulátory? Na tie naše dva ovládače? Veď tam predsa úplne stačia obyčajné baterky.." čudoval sa Tommi.
"Zabudol si na moju INÚ spotrebu. Už som si nestíhal kupovať batérie. Radšej budem ekologicky šetriť prírodu a nabíjať akumulátory."
Tommimu v očiach zažiarilo pochopenie.
"Chceš tým povedať, že ti NESTAČÍM?"
"Nie. Chcem tým povedať, že tu nikdy nie si.."
"Aha." Tommi si v duchu urobil poznámku, že by mal tráviť menej času mamičkovaním šiestich ožranov.
"Čo to tu máme ďalej?" Tommi vyložil pár potravín a potom strnul.
"JANN!!"
Z tašky vylovil hrubý výtlačok nemenovaného časopisu s nadpriemerne vyvinutým modelom na obálke.
"Daj to sem!" Čiernovlasý spevák vytrhol svojmu manažérovi z ruky časopis a rýchlo ho odložil do spálne.
"Bože..." povzdychol si Tommi.
"Až mám strach pokračovať.. Čo je ďalšie?" opýtal sa Janna.
"Toto," spevák mu podal pestrofarebný balík.
"Lízanky??"
"Áno."
"Prečo?"
"Prečo nie? Vždy som ich mal rád," usmial sa Jann a hneď si jednu vybral, rozbalil a strčil do úst.
"Si ako decko," Tommi sa zamračil.
"Myslíš? Pripadá ti toto detské?"
Jann sa tesne nalepil na Tommiho, opretého o stôl. Jednou rukou ho objal okolo pása. Priblížil svoju tvár k tej jeho a lascívne prešiel jazykom po lízanke, sledujúc, ako sa Tommimu rozšírili oči.
Pomaly obkrúžil lízanku a strčil s ju celú do úst. Jeho blonďatý manažér naprázdno prehltol. Jannova ruka pomaly skĺzla z jeho pásu a začala mu rozopínať nohavice, zatiaľ čo druhou držal lízanku a predvádzal Tommimu dráždivé divadielko.
Jann už-už chcel klesnúť na kolená a vymeniť lízanku za niečo iné, keď zrazu Tommimu vo vrecku zazvonil mobil.
"Nezdvíhaj to, "zamrmlala Jann zastretým hlasom.
"Musím.." zúfalo zavyl Tommi a vylovil z vrecka telefón.
"Líímatainen. Prosím? PROSÍM? Čo urobil? VYHODIL Z OKNA TELEVÍZOR??? Tak mu láskavo odkážte, že už som na ceste, a že nech si ma nepraje!"
Svetlovlasý muž odstrčil Janna, schmatol kľúče a bundu a už ho nebolo.
Jannovi chvíľu trvalo, kým sa spamätal, no potom si vzdychol a odišiel do spálne.
Tam vybral zo zásuvky nočného stolíku práve kúpené akumulátory a časopis. Otočil sa a spod vankúša vytiahol ružový trblietavý vibrátor.
Smutne sa na to všetko zadíval, znova si povzdychol a potichu povedal.
Tak, Wilde, je to zasa na tebe..." a zadúfal, že tie akumulátory už predávajú nabité, lebo nabíjačku akosi zabudol kúpiť...

Žádné komentáře:

Okomentovat